Pestrec mariánsky je významná liečivá rastlina, ktorá je tiež známa pod názvami volčec blamatý, ostropester obyčajný, bodliak volčec atď. Ide o historická označenia. Súčasný názov bol rastline daný v roku 1989. Ostropestrec patrí do čeľade Asteraceae, astrovité. Ide o jedno až dvojročnú rastlinu, ktorá môže dorastať do výšky až 250 cm, najčastejšie však dorastá 150 cm. Stonka aj listy sú ochlpené a horná časť stonky je rozvetvená. Pomerne veľké listy majú zubaté okraje. Listy sú tuhé a svetlé. Prízemné listy vytvárajú ružice. Bodliak vykvitá fialovými kvetmi, po odkvitnutí vzniká plod, tj. ochlpené nažky. Pestrec je možné nájsť na mnohých miestach. Jeho pôvodným územím boli Kanárske ostrovy cez pevninu okolo Stredozemného mora, do Prednej a Malej Ázie. Odtiaľ sa dostal do celého sveta. Vyskytuje sa do 700 m nadmorskej výšky. Najčastejšie ho nájdeme na hlinitých a piesčitohlinitých pôdach. Pestrec vyžaduje, aby bola pôda dostatočne bohatá na živiny. V jeho planej podobe ho môže nájsť na rumoviskách, kompostoch atď. Pestrec je známy po dlhé stáročia. Sú doložené texty z antického Grécka a Ríma. Väčšieho využitia sa potom dočkal v 16. storočí. Využívali ho vtedajší liečitelia aj lekári. Vyrábali sa rôzne typy odvarov, extraktov a tinktúr, ktoré sa používali hlavne na problémy s brušnou dutinou, tj. žalúdkom, črevami a pečeňou. Z pestreca sa využíva hlavne plod a semená, menej potom aj listy či koreň.
Zloženie plodov a semien, ktoré sa najčastejšie využívajú, udáva aj jeho účinky. Najdôležitejšie sú bezpochyby látky patriace do silymarinového komplexu, ide o flavonoidy: silybín A, silybín B, isosilybín A, sosilybín B, silycristín, dehydrosilybín, apigenín a silydianín. Samostatné sú potom flavonoidy ako silandrín, silybinóm, silyhermín atď. V semenách je tiež vysoký podiel lipidov, mastných kyselín, kde prevažujú tie pre nás vhodnejšie, tj. nenasýtené. Ide napr. o kyselinu linoleovú, olejovú, palmitoolejovú atď. Ďalšou dôležitou zložkou sú esenciálne oleje, napr. v semenách je obsiahnutý gama kadínen a alfa pinén. Nechýbajú ani terpénové zlúčeniny, napr. limonén, terpinen-4-ol, beta karyofylén či alfa humulén. Neoddeliteľnou súčasťou pestreca sú tiež polysacharidy, aminokyseliny (napr. lyzín, treonín, glycín, leucín...),
V semenách a plodoch je skrytých veľa látok, ktoré majú blahodarné účinky. S pestrecom sa vykonalo veľa štúdií, ako tých v laboratóriách, tak klinických s dobrovoľníkmi.
Medzi skutočne dobre overené a uznávané účinky pestreca patrí ovplyvnenie funkcií niektorých orgánov a pochodov v tele:
Dovoľujeme si vás informovať, že na našom webe už nemôžeme ďalej uvádzať tvrdenia, ktoré by mohli vzbudiť dojem akéhokoľvek liečebného účinku bylín či húb. Súčasná legislatíva EÚ toto zakazuje. Aj napriek tomu, že tradičná čínska medicína funguje po tisíce rokov a je vyskúšaná na nespočetných množstvách pacientov. Zároveň nesmieme spomínať ani účinky preukázané súdobými vedeckými štúdiami. Veríme ale v zdravý rozum našich zákazníkov. Podrobné informácie o bylinkách a hubách hľadajte vo verejne dostupných zdrojoch na internete. Hodnotné informácie sú napríklad na stránkach www.tcmencyklopedie.cz.
Jednoducho si vyhledejte najbližšieho predajcu, distribútora, alebo lekáreň s našimi produktmi.
Tradičné a roky preverené
recepty vo forme tinktúr
Ošetrujúce kozmetika
pre prirodzenú krásu
